Aj vám sa stáva, že sa rozhodnete niečo urobiť a nepodarí sa to podľa vašich predstáv? Dokonca aj keď ste nadšení a idete do toho s chuťou, veď predsa ste už niečo také robili a podarilo sa?

Čo robiť keď sme sklamaní a radi by sme tento svoj stav zmenili? Veľmi to závisí od okolností a či sme my sami schopní danú vec opraviť alebo situáciu ovplyvniť. Jedno je však isté, vždy dokážeme ovplyvniť svoj stav. Ukážem vám to na dvoch príbehoch.

Príbeh dvoch obrazov

Rozhodla som sa namaľovať obraz. Bolo to dávno, približne pred 20timi rokmi. Výsledok vidíte na obrázku, avšak…kým som sa k nemu dopracovala, jeho osud bol – pol roka za skriňou. Prečo? Chcela som maľovať nebo, mesiac na nočnej oblohe a žiaru okolo neho.

A tak papier nalepený na doske ostal nedokončený v kúte za skriňou. Pokiaľ neprišiel jeho čas. Nakoniec zažiaril a našiel svojho nadšeného majiteľa, ktorému sa tento „Vesmír“ zapáčil.

V tomto prípade sa podarilo opraviť obraz vďaka času a nápadu, ktorý po dlhšej dobe prišiel. Akurát som ho potrebovala schovať za skriňu a nepozerať naň, aby mi to nekazilo stav, že čo s ním, keď sa mi nepodarilo vystihnúť to čo som zamýšľala. Lebo keď som ho mala vytiahnutý a pred očami, niekedy som mala chuť ho roztrhať a zahodiť.

Po dokončení, keď prišla inšpirácia a nový nápad, som sa tešila, prišla radosť v výborného výsledku, ktorá bola znásobená po rokoch, keď sa našiel šťastný kupec.

Poučenie číslo 1:

Nepozeraj na problém, radšej ho skry a očakávaj riešenie. Nemysli na to čo sa nepodarilo.

Po predaji tohto obrazu mi manžel navrhol, že keďže je taký pekný, mala by som namaľovať ďalší. Podobný. A tak som sa s nadšením do toho pustila. Našla som rovnaký papier ako ten, na ktorý bol namaľovaný „Vesmír“. Tie isté farby, technika… a vytváranie niečoho nového, chystala som sa obraz pozmeniť.

Veď aj ja sama ako tvorca sa nachádzam po 20tich rokoch niekde inde mysľou i podľadom na život a vesmír, a tak som očakávala, že vznikne iné dielo s podobnou štruktúrou. Vedela som, že niekde vo vesmíre existuje živá voda a to ma smerovalo k maľbe. Proces vyzeral takto:

Namaľovala som podobný obraz ako predtým ten nepodarený mesiac. Pokračovala som rovnakou technikou prekrývania plôch arabskou gumou, prekryla tušom a na moje veľké a nemilé prekvapenie – po umytí tušu sa mi výsledok nepáčil! Tie čierne miesta napravo hore nemali byť, mala tam ostať farba, asi som to slabo prekryla, neviem…

Bola som veľmi sklamaná :-(.

No ako to už býva, začala som hľadať riešenie na opravu.

Chýbajúce časti som doplnila farbou a nakoniec to bolo krajšie ako som zamýšľala!

Poučenie číslo 2:

Keď sa niečo pokazí, väčšinou to vieme opraviť. Nevešaj hlavu skôr ako neskúsiš ďalšie možnosti.

Bola som nadšená, že sa podarilo opraviť pokazené, sklamanie vystriedala dobrá nálada a chuť pokračovať v tvorbe podobnej série. V tomto obraze aj keď som s ním bola spokojná a nazvala som ho „Vesmír II“, som nevystihla dostatočne prúd živej vody, ktorý som mala v hlave. A tak pokračujem a vzniká séria obrazov:

Konečne sa mi podarila vytúžená „Živá voda“! K nej som pridala ďalší obraz „Anjelské krídla“.

Ten sa ľuďom najviac páčil. Ak sa chcete pripojiť k mojim fanúšikom a okomentovať moju tvorbu i vy, stretnime sa na facebooku. Pridajte sa k mojej uzavretej skupine Kreatívny chat, kde sa môžme o tvorbe porozprávať bližšie. Nájdete tu mnohé tipy a videá aj z procesu tvorby týchto obrazov.

No a ešte som vám sľubila druhý príbeh, kde sa skutočnosť opravila úplne iným spôsobom.

Príbeh dvoch psov

Celý život som túžila mať psa. Lenže…bývali sme v paneláku a krédo mojej mamy bolo, že pes do bytu nepatrí. Bola som rada, keď som ako siedmačka dostala od kamarátky na vianoce škrečka, doniesla mi ho v pohári, veď ani to by mi mama nedovolila.

Teraz mám dcéru ja. Mali sme sa sťahovať do domu…a tam by mala vysnívané zvieratko – mačku alebo psa. No rozhodli sme sa ostať na Slovensku – v byte. Jej tvárička veľmi posmutnela…“takže zvieratko nebude?“ Nuž, nemohla som jej to urobiť – nechcela som opakovať nešťastnú históriu.

Náš manžel a tato nemá v obľube mačky. No so psom súhlasil, keď sa o neho budeme starať. Veď aj on bol v detstve psíčkar. ďalej sme sa modlili za toho psíka a zrazu sa objavil na facebooku. Bolo 5 šteniatok, tento nás oslovil – zlatý – biele labky a chvostík – ako ceruzka.

Tatino nám ho dokonca doviezol a dal mu krásne meno – Goldy – ako zlatý, takú mal farbu. Bol milý, no neposlušný a veľmi aktívny. Neskľudnil sa ani o 3 roky, ako býva u psov zvykom. Vonku nás vláčil, neboli to oddychové prechádzky po akých sme túžili. Aj tak sme ho mali radi, hlavne dcérka, bol to jej miláčik.

Jeného dňa sa však stratil. To bolo bolesti. Deti ho chodili hľadať, všade sme vylepovali plagáty, hľadali po okolitých obciach, oznámili útulkom, polícii. Psík nikde. Utešovali sme sa, že sú len 2 možnosti, buď je už v psiom nebi a stretneme sa neskôr, alebo si ho niekto odchytil a neohlásil to, keďže bol taký zlatý.

Tato prišiel s nápadom – zoberme si nového psa. Viac krát nám to už predtým spomínal, že by mal rád ďalšieho, čistokrvného, múdreho pitbula. Veľmi sa mu páčili, no ja som nechcela dvoch psov, jeden mi bohato stačil. Lenže táto situácia všetko zmenila – žeby to konečne bolo aj na niečo dobré? Nachádzame inzerát so šiestimi šteniatkami.

A predstav si svete! Jedno vyzerá ako ten náš predchádzajúci psík! Zlatá farba, biele labky a koniec chvostíka – ako ceruzka. Taký umelecký. Zisťujeme, že je ešte voľný a je to fenka. Super, aspoň bude kľudnejšia. Ideme pre ňu. A ako to dopadlo?

Goldy a Mia. Títo dvaja psíkovia sa nikdy nestretli. Obaja však majú miesto v našom srdci. A Mia aj v našom byte :-).

Predčila všetky naše očakávania. Táto fenka sa s predchádzajúcim psíkom nedá ani porovnať. Je miernejšia, poslušnejšia, lenivejšia, vôbec nie je taká aktívna, čo nám vadilo najviac. Okrem toho že ten krížený psík nebol múdry na učenie, vraj mal niečo aj z  bígla, tých neoplatí učiť, tvrdil jeden cvičiteľ. To je len moja skúsenosť, nie som odborník na psy. Jedno viem však iste:

Poučenie číslo 3:

Keď sa pokazí niečo, čo nevieme ovplyvniť, nezostaňme zúfalí, vždy existuje východisko, lebo Boh je dobrý.

Ako to viem? Skúseností a svedectiev o tom mám viac než dosť. Veď kto by toto naplánoval lepšie? A dal nám tak veľmi podobne krásneho psa ako toho predchádzajúceho, ale oveľa múdrejšieho a učenlivejšieho, ktorý nám prináša ešte oveľa viac radosti, lásky a nehy? No jedine náš skvelý dobrý Otec Boh, ktorý sa skvele stará o svoje deti.

Ďakujeme Ocko a tešíme sa na ďalšie skvelé prekvapenia, dobrodružstvá a pomoc v každej ťažkosti, či chybe. Áno, všetko sa dá opraviť alebo nahradiť :-). nič nie je stratené ani beznádejné, pomoc je vždy nablízku.